Začal sa deň ako každý iný. Bol koniec jari a začiatok leta. Slnko od rána hrialo a v podvedomí každého človeka sa rodil nový optimizmus. Tak to bolo aj u Jany. Do redakcie mala ísť až neskôr. Porada sa presunula z desiatej na jedenástu hodinu a tlačovka bola až o jednej poobede. Vedela , že po nej bude mať fofry, lebo musí rýchlo napísať článok, súhrn z konferencie.
S Peťom sa spoznala vo svojich devätnástich rokoch . Bol to sympatický muž s ktorým sa vedela porozprávať o všetkom. Prežili si spolu aj tmavé stránky života a aj tie šťastné. Keď sa spoznali, Peťo robil v Írsku a na Vianoce bol doma. Spoznali sa cez internet, ako to už v našej vyspelej komunikačnej spoločnosti býva. Začalo sa to nevinnou kávou a pokračovalo ďalšou, potom večerou a nakoniec Jane zvieralo srdce, keď mal odísť naspäť do Dublinu. Vedela však, že to tak musí byť a je to tak lepšie. Mala pár mesiacov po vzťahu a doma to tiež nemala ľahké. Mala síce devätnásť rokov, ale žila s rodičmi, ktorí boli na sklonku pred rozvodom. Na svoje roky, mala určité skúsenosti a aj zásady. Na výzor to bolo bucľaté dievčatko, no psychicky utrápená žena. Peťo nevedel čo sa u nich doma deje, no bol s ňou rád, a tak ju brával von, čo Jane vyhovovalo. Povedala mu až neskôr, keď sa ešte viac zblížili, že bol pre ňu vykúpením.
Počas toho mesiaca sa medzi nimi nevytvorila láska, bolo to iba kamarátstvo. Radi sa zhovárali a smiali. Peťo mal dvadsaťsedem a na čele vrásky . Mal lysiny, ktoré ho robili starším a vzbudzovali určitý rešpekt. Vyzeral staršie ako na svoj vek. Vzrastovo mal slabých 173 cm, čo bolo o desať viac ako mala Jana. Bol chudej postavy, ale nevyzeral ako tintítko. Čo mala Jana však najradšej, a tešilo jej zvedavé očká, bola jeho chlpatú hruď. Ženám sa páčia rôzne veci, Jane sa páčili chlpaté hrude mužov.
Často uhýbala pohľadom, keď sa s ním rozprávala. Mal šibalsky potiahnuté oči, niektorí by ho nazvali lišiakom.
Ich vzťah, potom ako odišiel do zahraničia sa neskončil, no zároveň sa ani nerozvíjal do priateľských medzí. Obidvaja vedeli, že by to nebolo múdre. Písali si však cez internet stále, a dokonca si písali každý deň. Dokázali sa baviť o životných postojoch, o tom čo cez deň robili a kto ich naštval a rozosmial. Peťo nerobil pri páse, ako si to mnohí predstavia, keď sa povie, že niekto je v Írsku. Vypracoval sa na zamestnanca firmy, ktorá robila výlety na člnoch na more.
Po čase si Jana nejako nevedela predstaviť, že by jej niekedy nenapísal. Bola zvedavá ako sa má. Stále si však nepripúšťala, že by mohli byť viac ako kamaráti. Robilo jej radosť, keď sa s ňou bavil o ženách a kamoškách. O tom , ako vidí svoju situáciu vo vzťahoch. Bol to pre ňu prejav dôvery.
Často mu vravela, že má veľkú šancu u žien, no on to vždy popieral. Vyhováral sa na svoj výzor a na to, že nevie baliť baby. No Jana vedela, že by dokázal očariť asi každú normálnu babu. Mal nádherný srdečný úsmev, a čo bolo dôležité, dokázal sa porozprávať s kýmkoľvek o čomkoľvek. Nikdy si nedal vysvetliť, že vyzreté ženy už nechcú sopliakov, s ktorými by sa flákali po diskotékach, ale chlapov, pri ktorých cítia určitú istotu.
Po polroku písania prišiel na týždeň domov. Jeden deň strávili spolu, no nebolo to ničím zvláštne. Nemalo to byť prečo iné. Jana nečakala, že sa niečo zmení, nebol totiž dôvod. Nakoľko pracoval tisícky kilometrov ďaleko, bolo by choré, aby si niečo začali. Vedeli to obaja.
O vzťahu medzi nimi sa rozprávali dvakrát. Vždy sa zhodli však na rovnakom závere. Je dobre tak, ako to je. Peťo bol k nej vždy milý, aj keď , niekedy ho vytočila svojimi rečami. Predsa len, mala 19 a on 27. Tému, o nich dvoch, otvárali vždy iba náhodne.
Raz Jana dohovárala Peťovi, že už má svoje roky a bolo by na čase si nájsť primeranú priateľku.
- Máš dosť kamošiek, tak by si sa už mohol upriamiť na tie nezadané a nie stále pokukávať po tých zadaných!
- Aj ty si nezadaná, a ani ty ma nechceš – povedal v presvedčení, že ju dobehne.
Avšak jej reakcia mu zastavila dych. – a to ti kto povedal, že ťa nechcem? Myslím , že na tému „my dvaja“ sme sa už raz bavili a nedopadlo to príliš dobre. Vtedy si sa zľakol ako malý zajko a vymazal si si dokonca fotku z internetu, lebo som povedala, že si tam veľmi zlatý!
- ale veď si mi povedala potom , že by si ma nechcela ani za nič.
- a čo som ti mala povedať, keď si sa takto zachoval, ako malý chlapec? Musela so ti to povedať , aby si sa ukľudnil, a najmä, aby som nevyzerala ako odmietnutá chudera.
- ty si ale trúbka (neurážaj sa zato) , veď ja ti ťa vôbec nezaslúžim a o opaku ma nepresvedčíš!!!! Ty si pre mňa až moc dobrá.
Nevedela, či to je jeho výhovorka, resp. zmiernenie odmietnutia, alebo či to je pravda. Vedela však, že od dokonalosti má ďaleko, ale nechcela ho presviedčať o niečom, čomu ani ona sama neverila.
- znamená to teda, že mám byť rada, že sme kamaráti a nemám chcieť nič viac.
- Janka, znamenáš pre mňa naozaj veľa. Patríš medzi kamošky, o ktoré by som veľmi nerád prišiel. Mám ťa rád , ale vo vzťahoch som hrozný. Už sa mi jeden vzťah kvôli mojej hlúposti rozpadol. Nechcem o teba prísť.
- v pohode Peťko, ja ťa beriem ako kamaráta. Bolo by blbé to brať inak. Ty máš svoje roky, si preč. Ja mám školu .
- dobre, tak to nechajme teda radšej tak.
Po tom sa už o nich dvoch nikdy nerozprávali. Bolo to pre nich tabu. Nepokladali to za dôležité a najmä, kým Jana chodila na výšku a on bol preč, načo?!
Komentáre